KAM V OKOLÍ?
Jedným z najkrajších horstiev Slovenska je Krivánska Malá Fatra, ktorá patrí k pohoriam Západných Karpát a je vlastne ohnivkom reťaze obopínajúcej Slovensko. Dnešnú podobu dostala v neogéne po horotvorných obdobiach hercýna v prvohorách a kriedy v druhohorách. Vtedy sa vrásnením utvárala a menila do dnešnej nádhery.
Vápencový obal žulového jadra Malej Fatry vytvoril najkrajšie partie tohto krásneho horstva. Pri pohľade od Žiliny sa javí ako mohutná hradba so strážnou vežou Veľkého Rozsudca na severovýchodnom cípe, kým popredie stráži Polom. Čím viac sa približujeme k Varínu , tým sa zdá byť táto hradba vyššia. Váh potreboval tisícročia na to, aby sa cez túto hradbu prehrýzol. Vytvoril pritom úžinu, ktorá dozaista neponechá Vaše oko bez povšimnutia. Za touto malebnou úžinou v kotline Turca mení sa scenéria Krivánskej malej Fatry podľa toho, ako rýchlosť dopravného prostriedku stačí premiesťovať kulisy.
Pohľad na lesnatú Maguru vzápätí vystrieda spoza nej sa vynoriaci krásavec Suchý so strieľňami Ťavých chrbtov, hneď nato sa ponúkne pohľad na Malý Kriváň podopierajúci sa o Mešalku. Za Sučanmi už oči priťahuje fascinujúca kupola Veľkého Kriváňa. Za Turanmi sa najviac priblížime k podnožiu celého pohoria, preto tým viac vystúpi Chleb, Hromové a za nimi Stoh. Za Kraľovanmi na moste cez Oravu stihneme ešte naposledy pohladiť očami zubatý Rozsutec a hladký Stoh. Nech už hľadíme z ktorejkoľvek strany, Krivánska Malá Fatra vždy vyčnieva nad susedné vrchy a horstvá. Zovšadiaľ láka zoznámiť sa s jej hrebeňom, vrcholmi, sedlami.
Obľúbená hrebeňovka sa začína pri Strečne na pravom brehu Váhu. Ľavý breh rieky zdobí zrúcanina Strečnianskeho hradu. Postavili ho po tatárskom plienení. Vďake jeho výhodnej polohe sa striedali jeho majitelia, ktorí patrili k najvplyvnejším rodinám Uhorska. Históriu bojov počas SNP pripomína vysoký obelisk Pamätníka francúzskych partizánov. Nemožno si nevšimnúť aj Pamätník víťazstva na Polome na pamiatku oslobodzovacích bojov. Ďalšia pozoruhodná pamätihodnosť stojaca v ceste výstupu, je zrúcanina Starého hradu. Je postavený na ostrom hrebeni granitového brala a začína sa na ňom výstup na hrebeň strmým chodníkom v riedkom listnatom lese. Ak to buky dovolia, môžeme vidieť rozkošný Váh. V sedle pod Suchým sa pripojí chodník od Kľačianskej Magury. Krátky, strmý výstup k vrcholu Suchého ( 1468 m ) nás odmení nevšedným pohľadom skoro na všetky svetové strany, potom nás chodník dovedie až k Stratencu ( 1512 m ).
Mohutná kupola Malého Kriváňa ( 1671 ), ktorý dosiaľ obmedzoval výhľad na východ, umožní nám teraz vidieť až hrebene Nízkych Tatier, môžeme nazrieť do Turčianskej kotliny, na jej sídla, mesto Martin, krásny je aj pohľad do údolia Váhu smerom na Žilinu. Na severe, na zvlnenom koberci Kysuckej vrchoviny, kdesi ďaleko na horizonte svietia čelá Babej hory a Pilska. Kým na Malom Kriváni sú dvere výhľadu len pootvorené, z Veľkého Kriváňa ( 1709 ) sú otvorené dokorán. Len ak je zhoršená viditeľnosť, nedajú sa porátať všetky štíty Vysokých Tatier, ča nestačili pozakrývať v popredí stojace Západné Tatry. Šíp, Hrdoš, Čebrať, Choč, to sú len niektoré z Chočských vrchov, ktoré vystrkujú svoje siluety.
Pri dobrej viditeľnosti sa ponúka výhľad na celý hrebeň Veľkej Fatry. Scenériu na severe obohatí pohľad na takmer celú Vrátnu dolinu, ohraničený na západe hrebienkom vybiehajúcim z Chrpákov cez Kraviarske, Baraniarky, Príslop, končiaci sa čarovným Sokolím. V plnej kráse sa zajagá klenot Malej Fatry a jeden z najkrajších vrchov Slovenska – Veľký Rozsutec ( 1610 m ). Kto by sa nepokúsil o zdolanie jeho vrcholu? Najkrajší fatranský vrch sa totiž môže pochváliť nádherným výhľadom na veľkú časť tohto pohoria. Posledným vrcholom hrebeňovky, ktorý nemožno obísť, je Malý Rozsutec. Za sedlom Medzirozsudca hrebeňovka prudko klesá až na trávnaté sedlo nad roztrúsenou obcou Biela, aby sa popod vrchol Čapice dostala lesnou cestou až do Zázrivej. Celá dĺžka trasy hrebeňovky meria 35 km.
Čaro Krivánskej Malej Fatry však nespočíva len v náročnosti krásnej hrebeňovky. Hneď za rázovitou, povesťami o Jánošíkovi opradenou Terchovou sa nám krása pripomína burácaním perlivých kaskád Tiesňav, nad ktorými sa modlí kamenný Mních, neďaleko sa prizerá Ťava a vietor si popiskuje v píšťalách Organa. Za krásnou scenériou Tiesňav sa dolina rozšíri a hustá sieť dobre značkovaných turistických chodníkov nás zavedie na Grúň, Medziholie, cez Poludňové skaly do rozprávkového Skalného mesta, cez Príslop na Zbojnícky chodníček alebo Baraniarky a Kraviarske. Pre mnohých zostane nezabudnuteľná prechádzka Hornými a Dolnými Dierami. Malebný Veľký Rozsutec dominuje nad celým týmto veľkolepým amfiteátrom.
Bodkou za rozprávaním o tomto malebnom kúte Slovenska je Šútovský vodopád. Zdola k nemu vedie Šútovská dolina, zhora chodník od chaty pod Chlebom. Napája ho voda Mojžišových prameňov, ktorá padá z výšky 30 metrov.